Jsem tady správně? (3. časť: Bratia Česi)

Autor: zina veličková | 28.6.2013 o 14:56 | (upravené 28.6.2013 o 15:53) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  1872x

Československo som veľmi nezažila. (Zažila, ale pamätám si z neho len príhodu, ako mi dvojročnej otcova sestra kúpila po prvýkrát dvojitú zmrzku a ja som sa ňou totálne zababrala a musela som behať holá po dvore, kým mi opraté šaty vyschli na šnúre v záhrade. A ešte si pamätám, ako mi otcova sestra pri ceste domov povedala: ale mamine to nepovieme, dobre? Čo teraz vlastne nechápem, lebo: veď čo je na tom?) Takže si nepamätám, ako to bolo predtým. Neviem, či sme boli bratmi, ako to každý hovorí. Teraz naozaj bratmi sme. Pokiaľ teda beriem to obdobie súrodeneckého spolunažívania, ktoré si z detstva pamätám ako to, keď ma môj brat predstavoval svojm kamarátom nie takto: Toto je Zina Veličková, ale takto: Toto je ... (veľmi vulgárne slovo označujúce ženský pohlavný orgán) Veličková.

Predtým než opíšem, aké depresívne a nezávideniahodné situácie som s našimi českými súrodencami zažila, by som chcela povedať,  že mám aj kamarátov, ktorí sú super a nikdy by mi nijako neublížili, hovorím tu o ľuďoch, ktorých som bežne stretla na ulici, v práci, v obchode a tak.

 

I. Slovenština - to je česká francouština

Keď som sa presťahovala do Prahy, mala som najviac rande v živote. Stále ma niekto volal von. Lebo: to je tak strašne sexy, když holka mluví slovensky.
Až to bolo podivné.
Raz som bola s jedným chlapcom vonku, prebiehalo to celkom pekne a pred dverami môjho domu ma chcel pobozkať. Nechcela som. Lebo: čo sa mám čo bozkávať s niekým, koho som videla druhýkrát v živote a poznáme sa sotva štyri hodiny. A on na to: Takže to mě nepozveš ani k sobě? Dyť seš Slovenka!
Tak som sa ho spýtala: Co jako? A on na to: Já jsem slyšel, že Slovenky som povolnejší!
Keby som sa v tom momente necítila ako najväčší smeť na svete, tak by som mu dala facku. Ale nevládala som, tak som len odišla.

Mám kolegu v práci, ktorý má 25 rokov a nerozumie mi. Musím naňho hovoriť buď veľmi pomaly po slovensky (a vždy sa ma potom opýta, či si to správne preložil) alebo po česky.
Deti, čo majú 14 a menej mi nerozumejú vôbec. Keď k nám do divadla príde detský zájazd (napríklad škola alebo tak) a ja im niečo hovorím po slovensky, tak namiesto toho, aby odpovedali alebo urobili to, čo im kážem, sa medzi sebou začnú baviť o tom, že mi nerozumejú.
Veľa ľudí mi hovorilo, že Česi nám už nerozumejú, ale ja som si vždy pomyslela, že to je nejaká blbosť. Tak, asi nie je.

Najviac na svete nenávidím, keď sa v práci pozabudnem a keď sa ma ľudia spýtajú, koľko stojí bulletin, neodpoviem po česky, ale poviem normálne: tridsaťpäť. Hneď to začnú napodobňovať. Takto: Tridsiaťpieť! Tridsiaťpieť! A buď sa pri tom tvária, že zvracajú alebo, že napodobňujú nejaký neandertálsky jazyk.

Existujú ľudia, ktorí si skutočne myslia, že drevokocúr je naozaj po slovensky veverka.

Vyskúmala som, že v bežnom styku je najlepšie hovoriť po česky. V obchode, na ulici, v práci. Po slovensky sa oplatí hovoriť len pred spolužiakmi, kamarátmi a tak. Hneď sa k vám aj predavačky inak správajú. Nesmiete však hovoriť veľa, lebo potom rozpoznajú, že ste v skutočnosti Slovák a vynadajú vám, že im przníte svojim prízvukom jazyk. Ak hovoríte po slovensky celý čas, dosť veľa ľudí sa naštve, že žijete v ich krajine a nenaučili ste sa ich jazyk. To jako když přijedeš do Anglie, budeš taky mluvit slovensky? No, nevim.

 

II. Oni jsou jako Ukrajinci - kradou nám tady práci

Raz do mňa v obchode s obuvou vrazila taká pani. Povedala som jej: prepáčte, hoci to teda absolútne nebola moja chyba. Priepiačtéé?! Nenávidím vás, Slováky! Jste jako Rusové a Ukrajinci! Jenom nás tady vyžíráte a kradete nám práci!
A to som si len chcela kúpiť obuv.

Keby ma takto obvinila iba táto jedna tetka, tak si poviem, že dobre, že mala nervy, že proste asi fakt namiesto nej dostala prácu nejaká Slovenka alebo čo, ale bolo obdobie, keď mi bolo takto vynadané päťkrát za týždeň. Vycvičilo ma to v tom, že som sa naučila tým ľuďom odpovedať, naučila som sa im povedať, nech sa ku mne správajú slušne, že som im žiadnu prácu neukradla. Ale to som sa musela naučiť. Prvých asi sedemkrát som z inkriminovaného miesta proste zdrhla a bolo mi do plaču.

 

III. Naučili jsme se vás mít rádi, i když jste Slováci

Jeden večer mi bolo veľmi veľmi smutno, bolo to v zime a cítila som, že proste nevydržím sedieť doma (kto čítal o mojej spolubývajúcej, pochopí), tak som sa vybrala do kina. Sama. Príbeh hacktivizmu, to znelo sľubne, festival Jeden svět, to tiež znelo sľubne. Tak som šla. Kúpila som si lístok, sedenie je voľné, takže si sadnem do predposlednej rady. Do stredu. V poslenej rade v strede sedela taká sympatická päťdesiatnička. Ako som prechádzala pomedzi sedadlá, pozerala na mňa a milo sa usmievala. Keď som sa zastavila, pozrela sa na mňa a povedala: Dobrý den! A ja na to: Dobrý deň! Teta sa zamračila, ja som si sadla a už len počujem: To si snad dělaj srandu, že tady budou i Slováci!
A vidím ako sa teta pomedzi sedačky prediera von z kina.

Bola som potom na pive s dvoma spolužiačkami. Hovorila som im túto výbornú historku a jedna z nich mi na to upokojujúcim hlasom povedala: Z toho si nic nedělej, to jsou ti důchodci, my mladí to tak nebrem. Nás už rodiče vychovávali tak, že vás máme mít rádi i když jste Slováci.
Pomyslela som si, že toto dievča buď nie je v poriadku alebo to myslela dobre, len to úplne, ale úplne blbo povedala. Nereagovala som.

Kolegyňa v práci sa učila na štátnice a veľmi sa bála. Upokojovala som ju s tým, že to nič nie je, že ja som sa na štátnice učila sotva dva dni. Iná kolegyňa na to povedala: Jo, jenomže, to jste vy, umělci. Dyť vy máte celé to studium jenom tak pro srandu. Povedala to totálne opovržlivým tónom, tak som jej na to odpovedala: Keď máme to štúdium len tak pre srandu a je to také strašne jednoduché, prečo tam neštuduješ aj ty? A ona na to: Ahá, dyť ty jsi toho bakaláře dělala na Slovensku, tak jo, to chápu, tam nemáte ani televizi a vysokoškolské diplomy se rozdávaj jen tak. Zasmiala sa a považovala to za najväčší vesmírny vtip. Hoci na Slovensku v živote ani len nebola, nieže by tam študovala alebo tak.

Na jednom rande sa ma chlapec spýtal: Jaké vy máte na Slovensku vlastně divadlo? Ja na to: Aj dobré, aj zlé, tak ako tu. Fakt, protože tady se říka, že jste na tom hodně blbě, jako se vším.

Najhoršie na tom celom je, že oni vôbec nemajú pocit, že vás urážajú. Že by sa vás to mohlo napríklad dotknúť. Oni si buď myslia, že sú ohromne vtipní alebo neviem, ako si to mám vysvetliť.

 

IV. Akí sme my?

Poviem aj o Čechoch na Slovensku: nie sme k nim veľmi milí.
Mám kamarátku, ktorá je Češka a žije na Slovensku a vždy, keď sa ide nahlásiť na cudzineckú políciu, správajú sa k nej akoby bola najväčšia prostitútka, hoci má manžela Slováka, tri slovenské deti, pracuje a platí slovenské dane. A keď príde do obchodu a natrafí na fakt blbú predavačku, tak jej tá inak veľmi milá pani vynadá, nech sa láskavo naučí po slovensky alebo nech sa vráti odkiaľ prišla.
A ona mi potom povie: Na vola narazíš hocikde, to je jedno, či je Slovák, Čech, Maďar alebo kto.

Tak si trochu myslím, že by sme sa mohli konečne vymaniť z tohto pubertálneho súrodeneckého obdobia a prejsť do fázy, ktorú máme ja s mojim bratom napríklad teraz, že sa máme radi a je nám spolu dobre a aj pivo si spolu dáme aj hocičo.

 

V. Chcela by som, aby záver nebol tragický

Kolega v práci sa ma minule spýtal: A co je to vlastně ta "nežná revolúcia"? Ja na to: Veď sametová.
Ahá, já jsem si myslel, že to je jako... když na Slovensku holka přijde o panenství.

 

*ak má niekto pocit, že české vety v článku nie sú úplne dobré, môže byť, moja čeština ešte nie je dokonalá, ale snažím sa

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?