Nebudem vianočná kométa!

Autor: zina veličková | 23.12.2011 o 23:42 | (upravené 23.12.2011 o 23:49) Karma článku: 8,82 | Prečítané:  1299x

V predvečer štedrého večera nebudem ani trochu originálna, keď napíšem, že ma to totálne deprimuje. Že sa necítim ani trochu dobre a že ma asi porazí. Chcem sa niekam schovať.   Predstavujem si to takto: celá budem taká maličká, že sa mi svet, ktorý potrebujem, schová pod čajovú šálku. Mám tam takú malú izbičku, príbytok, domček alebo niečo. Mám tam hojdacie kreslo, posteľ, stolík, skriňu, knihy, maliarsky stojan, teplo, všetko. Stropom môjho príbytku je dno čakovej šálky. V tom strope je taký otvor, aký býva na sporiacich prasiatkach. Je uzavretý a otvoriť ho viem len ja. Nie je tam žiadny mechanizmus, stačí len myšlienka. Ten otvor je taký, že čokoľvek z normálneho sveta cezeň prejde, zmenší sa na veľkosť akú potrebujem vnútri šálky. Aj ja sa môžem zmenšovať alebo zväčšovať podľa toho, či chcem byť v skrýši alebo na svete. Jasné, že o tej šálke nikomu nepoviem. Keď budem mať frajera, ani jemu o nej nepoviem, lebo nič nie je trvalé a ja nechcem, aby som potom vnútri šálky mala nepekné spomienky.

Zinine rodné mesto je také, že tu trochu skapal pes. Možnože aj niekoľko psov naraz. Zina má niekedy pocit, že tu psy skapínajú stále, v jednom kuse, na každom kroku. Ani nežmurknete a je to tam. Pred očami vám len tak z ničoho nič skape pes.

I.

Keď pôjdem nabudúce zase večer domov a na zemi bude tak klzko ako dnes a nejaký maniak odpáli petardu, tak sa zase zľaknem. Ale možno to už neustojím ako dnes a normálne spadnem. A spadnem tak divne a nebezpečne, že si od lakťa odtrhnem ľavú ruku. A z toho zvyšku, čo mi ostane pripevnený k telu mi budú trčať titánové šróby. Od samého žiaľu, že teraz sa už fakt nevydám, tam zamrznem a zomriem. A to potom fakt nezávidím tomu človeku, čo ráno niekam pôjde a rozospatými očami uvidí moju mŕtvolu. Ďakujem veľmi pekne, moji milí petardisti.

Ale vážne. Zina nerozumie týmto pyromanským hračkám. Ešte by možno trochu pochopila to, ako sa ľuďom páčia všeliaké tie svetielkujúce a ohňostrojové zázraky, ale akú može mať niekto radosť z toho, že niečo robí hluk ako bomba, na to asi nikdy nepríde...

II.

Rok dvetisícjedenásť je rokom rozchodov. Je to definitívne a potvrdené. Začalo sa to pri mne  odvtedy sa rozišlo toľko mojich kamarátov a kamarátok, že to ani nie je možné. Čo je ale naozaj divné je to, že moji kamaráti a ja sme tí, ktorých niekto opustil. Všetkých všetci opúšťajú. Najprv to šlo len tak pozvoľne, ale za posledný mesiac sa rapídne zvýšila opustenosť mojich priateľov. Akoby ich partneri cítili, že rok sa pomaly končí a už nemajú veľa času.

Zina má niekedy pocit, že na ľudí, ktorých má rada, privoláva katastrofy.

Rok dvetisícdvanásť si predstavujem takto: harmónia. Rok príchodov. Každý si nájde svoju najväčšiu lásku vesmírnu a budeme bývalým frajerom poštou posielať bomboniery tatiana a kytice kvetov z vďaky za to, že nás opustili a otvorili nám tak brány do ružových sadov budúcnosti.
Ak sa to nestane, pokrčím celý svet a zahodím do koša.

III.

Zinina mama je najšťastnejšia žena sveta. Prvýkrát v živote má najlepšieho frajera na svete, ktorý jej najviac na svete pomáha a stojí pri nej. Zinina mama teda Zine v poslednej dobe často rozpráva o tom, aké je dôležité sa o niekoho oprieť. A aká je šťastná a tak. Jasné, že je Zina šťastná, že jej mama je šťastná, ale necíti sa pri týchto rečiach veľmi dobre.

ZININA MAMA: Fakt, taká som teraz šťastná ako nikdy v živote...
ZINA: Hm, dobre, ale ja budem navždy sama. Podľa mňa existujú na svete ľudia, ktorí musia byť sami, aby bol vesmír v porádku.
ZININA MAMA: Aha, takže ja sa vnúčat asi nikdy nedočkám, čo?
ZINA: Šak Marek (Zinin brat) bude mať päťsto.
ZININA MAMA: Ale ako môžeš povedať, že nikdy nikoho nebudeš mať?! Veď máš len dvadsaťtri rokov.
ZINA: Veď práve, čím skôr si na to zvyknem, tým lepšie...
ZININA MAMA: Zina, ale ty sa netvár, že neexistuje sex. Sex je podstatná vec a každý ho potrebuje. Ženy, čo nemajú sex sú protivné.
ZINA: Ale veď ja budem mať milión milencov.
(Zinina mama sa asi tak pol minúty tvári, že nič.)
ZININA MAMA: No, to si ma teda potešila!

IV.

Nebudem vianočná kométa.

Zina nebude vianočná kométa, lebo sa necíti dobre. Chce sa zahrabať do zeme a vyrásť ako strom. Napríklad lipa alebo topoľ. Určite nie orech, lebo orechy akurát tak padajú ľuďom na hlavy a tí majú potom otrasy mozgov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?