Vakuola. V skutočnosti je to nejaká časť niečoho alebo niečo celkovo a nie časť, skrátka, preberá sa to na biológii na strednej škole. A teda všetci vieme, že to, čo som teraz ja vakuola rozhodne nie je. Ale nazývam to tak. Veľmi mi pritom pomáha fakt, že na mojej strednej škole sme biológiu nikdy nemali.
Vakuola je proste stav nečinnosti. Vymyslela si ho podgurážená Zinina kamarátka, pretože sa hrozne sklamala v nejakom mužovi a Zine, hoci nebola zďaleka tak podgurážená, sa to hrozne zapáčilo. V podstate ide len o toto: Zina musí ostať sama a nesmie sa zaľúbiť. Veď trápenia bolo hádam aj dosť. Zinina kamarátka povedala: Minimálne tento semester sa venujeme len divadlu, ty ho budeš tvoriť a ja o ňom písať. A žiadne city. Žiadne city, zopakovala Zina a bolo rozhodnuté. O osude.
No a potom sa začal vakuolí život a všetko bolo super, v živote ma toľko mužov nepozvalo von ako za prvé dva týždne môjho nového rodinného stavu. Slobodná - vakuola - vydatá - rozvedená - vdova. Paráda. A fakt som si hovorila, ako mi je dobre.
Prebiehalo to takto:
- Zina, nešla by si so mnou niekedy von?
- Na rande?
- Hej.
- Nie.
- Prečo nie?
- Lebo som vakuola.
(čas beži, Zina vysvetľuje, čo je to vakuola.)
- A to ani pri mne neurobíš výnimku?
- No, nie. To by som potom musela ísť von s každým, aby mali všetci rovnakú šancu.
(Zina sa smeje, lebo jej to pripadá veľmi vtipné, cíti sa ako bohyňa slobody. Vakuola.)
alebo
- Can you kiss me? I´ve never been kissed by girl from Bratislava.
- No.
- Why not?
- Because I´m vakuola.
- Because you are what?
Skrátka, takto to šlo. Žiadne emoušns, žiadny muž môjho života sa neobjavoval a nikto iný nestál za to, aby som prestala byť vakuolou. Akurát sa odrazu začali hrnúť ponuky na rande aj od úplne najnepravdepodobnejších ľudí.
Zina si trochu myslela, že je to preto, že žiadny muž nechce byť cez zimu sám.
A teraz asi čakáte, že napíšem toto: a potom som šla po ulici a natrafila som vo svetle pouličnej lampy na muža, čo fajčil dlhé marsky, pozrel mi do tváre a moja kutikula sa roztrieštila na kúsky presne tak, ako sklo. Tak toto nenapíšem. Nestalo sa to. Celý tento blog píšem kvôli niečomu inému.
Celý tento blog Zina píše preto, že si dnes proste uvedomila, že ona žiadna vakuola nie je. Že nerobí nič iné, len chodí a čaká, kedy fakt niekoho uvidí vo svetle pouličnej lampy a bude jej naozaj všetko jedno, bude ochotná odhodiť celý svet a urobiť fakt čokoľvek.
A možno len nechcem byť v zime sama.
