Rozprávka o 25. novembri

Autor: zina veličková | 8.9.2011 o 14:13 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1136x

25. novembra bude piatok. Prídem do rodného mesta a pomaly pôjdem domov. Pešo cez centrum. Bude už tma a trochu zima, ale mne to nebude vadiť, lebo vtedy už budem mať nový kabát s kapucňou.  Z úst mi bude vychádzať para a  bude trochu snežiť.

Nie veľa, len také malé vločky, ktoré budú padať veľmi pomaly. Mesto bude tiché a skoro prázdne. Piatkoví ľudia sa ešte len budú chystať na svoju zábavu. Ženy si budú maľovať mihalnice a muži sa po práci rýchlo osprchujú  a navoňajú sa. A ja budem zatiaľ pomaly kráčať mojim mestom. Sem tam zabliká svetlo. Budem sa dívať cudzím ľuďom do okien, prejdem popri pošte, plavárni, cez most, až sa dostanem na dlhú širokú ulicu, čo vedie k nášmu domu. Každých pár metrov je lampa a veľa veľa stromov.

No a potom príde tá chvíľa. Uvidím ťa vo svetle pouličnej lampy, ako tam stojíš a čakáš. Fajčíš dlhú marsku a prsty máš celkom skrehnuté, lebo nemáš rukavice. Pozrieš sa na mňa a povieš niečo milé. A ja sa usmejem, sledujem ťa cez snehové vločky a stále myslím na to, aká ti musí byť zima na ruky. Ponúknem ti jednu z mojich rukavíc. Chceš si ju natiahnuť, ale tvoja veľká daň sa do nej nezmestí. Napriek tomu povieš, že som láskavá. Potom ma odprevadíš k nášmu domu a pred vchodom sa rozlúčime. Vojdem dnu, otvorím dvere do bytu a rovno v tom zasneženom kabáte a mokrých topánkach si sadnem na posteľ. Všetko bude od tej chvíle akési lepšie. Budem mať istotu, že sa ešte uvidíme, usmejeme. Svet pre nás pripraví len dobré veci.

Teraz ti poviem, prečo sa nič z toho nestane. Nestane sa to preto, že ťa poznám. Nevymyslela som si ťa včera a ani nikdy predtým. Si úplne skutočný a naozaj fajčíš dlhé marsky. Vieš, kde bývam a preto sa nikdy nepôjdeš poprechádzať po mojich cestách. Míňame sa v mojom rodnom meste a navždy sa míňať budeme. Akoby sme okolo seba mali obrovské ochranné polia, bubliny s priemerom niekoľko desiatok, možno stoviek metrov. Okraje tých bublín sa o seba niekedy obtrú, moje rodné mesto nie je až také veľké, vtedy si snívam tú rozprávku o 25. novembri. Niekedy si snívam aj to, čo by si si mal snívať ty o mne.

25. november sa blíži a ja už teraz viem, že v ten deň domov nepôjdem. A viem aj to, že ten kabát s kapucňou si kúpim až v januári.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?